Čo sa stane, keď prestanete konzumovať marihuanu?

• 1. Endokanabinoidný systém
• 2. Kanabinoidné receptory
• 2. a. Ďalšie kanabinoidné receptory
• 3. Čo sa deje, keď prestanete konzumovať marihuanu?
• 3. a. Deň 1–2 po vysadení
• 3. b. Deň 3 po vysadení
• 3. c. Deň 4 po vysadení
• 3. d. Deň 5–7 po vysadení
• 3. e. Deň 7–28 po vysadení
• 4. Záver

Viac než 250 miliónov ľudí na celom svete konzumuje kanabis a tento počet stále rastie, keďže sa kanabis v niektorých krajinách legalizuje alebo dekriminalizuje. Toto samo o sebe nie je problém, najmä pre väčšinu konzumentov kanabisu, ktorí už desaťročia bojujú za svoje právo konzumovať a pestovať kanabis. Kanabis sa propaguje už niekoľko rokov a jeho popularita prudko stúpa, čo je, ako bolo spomenuté, pozitívne pre väčšinu konzumentov, no má to aj odvrátenú stranu, o ktorej väčšina ľudí nevedela – a na tú sa začína prichádzať vďaka výskumníkom.

Nedávna štúdia zistila, že najmenej 10 miliónov z odhadovaných 250 miliónov konzumentov sa aspoň päťkrát pokúsilo prestať s konzumáciou kanabisu a neúspešne; ešte to nie je potvrdené, no výskumníci sa domnievajú, že to spôsobujú abstinenčné príznaky, ktorým výskum začína venovať väčšiu pozornosť až v posledných rokoch. Zistite, čo sa deje s vaším mozgom, keď prestanete konzumovať kanabis a aké abstinenčné príznaky môžete očakávať počas prvých týždňov.

1. Endokanabinoidný systém

Endokanabinoidný systém (alebo ECS) je biologický systém skladajúci sa z endokanabinoidov – neurotransmiterov, ktoré sa viažu na kanabinoidné receptory nachádzajúce sa v centrálnom aj periférnom nervovom systéme. Výskum v tejto oblasti stále pokračuje, no verí sa, že ECS sa podieľa na viacerých fyziologických a kognitívnych procesoch ako:

• Chuť do jedla;
• Pocit bolesti;
• Nálada;
• A pamäť.

Existujú dva hlavné kanabinoidné receptory: CB1 a CB2. Tieto receptory sa nachádzajú najmä v mozgu a v nervovom systéme, ale aj v orgánoch a tkanivách, a sú miestom, kde sa viažu naše prirodzené vnútorné kanabinoidy (telo si ich samo produkuje), ako aj vonkajšie kanabinoidy, napríklad THC a CBD. 

2. Kanabinoidné receptory

Kanabinoidné receptory sú súčasťou endokanabinoidného systému a čiastočne sa podieľajú na vyššie spomenutých procesoch aj mnohých ďalších. Ide o typ bunkových membránových receptorov, ktoré sa aktivujú troma hlavnými druhmi kanabinoidov:

Existujú dva známe podtypy kanabinoidných receptorov, na ktoré sa všetky tieto kanabinoidy môžu viazať: CB1 receptor a CB2 receptor. CB1 receptory sa nachádzajú predovšetkým v mozgu (v centrálnom nervovom systéme), ale dajú sa nájsť aj v pľúcach, pečeni či obličkách. Naopak, CB2 receptory sa nachádzajú najmä v imunitnom systéme, v hematopoetických bunkách (nezrelé bunky, ktoré môžu vyvinúť všetky typy krvných buniek ako biele krvinky, červené krvinky a krvné doštičky). Novší výskum tiež objavil, že sa nachádzajú aj v niektorých častiach mozgu.

Ďalšie kanabinoidné receptory

Okrem CB1 a CB2 receptorov sa už dlho predpokladá existencia ďalších kanabinoidných receptorov, čo vyplýva napríklad z vplyvu určitých zlúčenín na krvný tlak a zápal. Najnovšie výskumy podporujú existenciu GPR18 receptorov. Ďalšie štúdie tiež naznačili, že tzv. sirotský receptor GPR55 je v skutočnosti ďalší kanabinoidný receptor, keďže reaguje na kanabinoidy. 

To naznačuje, že by mala byť vykonaná nová klasifikácia kanabinoidných receptorov, ktorá by okrem iného zahŕňala aj kategóriu CB3, no môže to byť komplikované, keďže sa v hipokampe objavujú ďalšie receptory, napríklad GPR119, čo znamená, že sú známe aspoň ďalšie dva receptory – a možno ešte dva zatiaľ neobjavené. Teraz, keď už viete viac o kanabinoidných receptoroch a endokanabinoidnom systéme, poďme sa pozrieť, čo sa deje, keď prestanete užívať kanabis.

3. Čo sa deje, keď prestanete konzumovať marihuanu? 

Väčšina pravidelných konzumentov kanabisu ani neuvažuje nad tým, že by prestali; vo väčšine prípadov sa konzumácia stane rutinou. Je jedno, či si trávu dávate na relax po práci, alebo ste pacient, ktorý ju potrebuje na zmiernenie bolesti či iných problémov. Po čase si na ňu zvyknete vy aj vaše telo.

V tabuľke vyššie nájdete bežné abstinenčné príznaky, no tie sa objavia postupne a nie všetky naraz. Ak teda rozmýšľate, čo by sa stalo, keby ste museli prestať s konzumáciou kanabisu kvôli služobnej ceste, návšteve rodičov, alebo len chcete urobiť pauzu, tu sú poznatky z najnovších výskumov.

Deň 1–2 po vysadení

Počas prvých dní od ukončenia konzumácie kanabisu sa začínajú prejavovať abstinenčné príznaky. Štúdia so zúčastnením viac než 20 000 ľudí ukázala, že asi 47 % konzumentov malo aspoň tri z nasledujúcich abstinenčných príznakov:

Ukazuje sa, že riziko týchto príznakov súvisí s množstvom konzumovaného kanabisu: napríklad človek, ktorý si dáva dvakrát do týždňa, bude mať menej príznakov ako niekto, kto konzumoval denne.

Deň 3 po vysadení

Na tretí deň býva podráždenosť a úzkosť najvýraznejšia, no do pár dní to odoznie. Divné sny a problémy so spánkom sa budú naopak zhoršovať každý deň. Je to spôsobené tým, že kanabis obsahuje molekuly podobné kanabinoidom produkovaným naším mozgom, ako je anandamid. Tieto prirodzené kanabinoidy sa v tele nachádzajú obvykle v menších hladinách a telo je tak nastavené, no pri konzumácii kanabisu dostávate omnoho väčšie dávky, než mozog prirodzene vytvára. Po užití kanabisu sa veľké množstvo kanabinoidov viaže na určité časti tela, čo vedie k zosilneniu myšlienok, fantázie a vnímania, ale ovplyvňuje tiež dopamín a noradrenalín, čo môže vyvolať úzkosť či eufóriu. 

Vplyvom dopamínu a noradrenalínu sa vám môžu zdať bežné činnosti, ako napríklad pranie, zaujímavejšie, no tento pocit po vysadení kanabisu zmizne, čo môže ukončenie konzumácie sťažovať. Keď v užívaní kanabisu pokračujete, vaše telo začne na receptory vytvárať toleranciu a keďže tieto receptory riadia krátkodobú pamäť, môže sa výrazne znížiť jej kapacita. Po vyplavení nadbytočných kanabinoidov z tela sa však pamäť začína zlepšovať.

Deň 4 po vysadení

Na štvrtý deň po vysadení sa kanabinoidné receptory pravdepodobne vrátia do normálu, no veľa výskumov o dlhodobých účinkoch na mozog nie je, takže výsledok závisí od toho, koľko a ako dlho ste kanabis užívali.

To súvisí s tým, v akom veku ste začali fajčiť trávu – mozog reaguje inak u tých, ktorí s tým začali v tínedžerskom veku, než u ľudí, ktorí začali až v dospelosti. Nie je to však potvrdené – je to zatiaľ len hypotéza výskumníkov.

Deň 5–7 po vysadení

Hovorí sa, že 5. až 7. deň je najťažší pre dlhodobých konzumentov kanabisu. Je to preto, lebo si telo (aj mozog) zvykne a vytvorí sa závislosť, ktorá je podľa výskumov menej závažná ako závislosť na alkohole, no stále ide o problém, kvôli ktorému mnohí nevedia prestať.

Nezabúdajte, že tieto informácie sa týkajú iba účinkov na mozog. Stále pretrvávajú dlhodobé vplyvy na pľúca, ak je vašou preferovanou formou fajčenie (ktoré je škodlivejšie než napríklad vaporizovanie), prípadne záleží od kvality samotného kanabisu a spôsobu užívania.

Deň 7–28 po vysadení

Ak prekonáte hranicu 7 dní, je veľmi pravdepodobné, že všetky abstinenčné príznaky zmiznú. Receptory aj celý kanabinoidný systém sa vrátia do normálu a pri ďalšom užití kanabisu budete mať pocit, ako by to bolo po prvýkrát. Tento priebeh sa však môže u jednotlivcov líšiť. Pripomíname, že táto kapitola sa týka len mozgu – poškodenia spôsobené fajčením alebo inými spôsobmi užívania do toho nepočítame, ide čisto o zmeny v kanabinoidnom systéme mozgu!

4. Záver

Hoci kanabis nie je považovaný za látku spôsobujúcu silnú závislosť, určité formy závislosti môžu vzniknúť vďaka mechanizmom, ako kanabinoidy pôsobia na mozog. Nejde síce o také silné abstinenčné príznaky, ako majú tvrdé návykové látky, ale toto by si mal uvedomiť každý konzument kanabisu. Ak chcete prestať a nedarí sa vám, je dôležité vyhľadať pomoc — hoci je kanabis relatívne neškodný, negatívne ovplyvňuje spánok, náladu a ďalšie aspekty života. Kanabis by mal slúžiť ako doplnok pre ľahší a príjemnejší život – nie ho zhoršovať.

Ak máte vlastné tipy či triky pre iných konzumentov, ktorí potrebujú na pár dní alebo týždňov prerušiť konzumáciu kanabisu, neváhajte zanechať komentár pod článkom!

Externé odkazy

1. Časový priebeh DSM-5 symptómov odvykania od kanabisu u polytoxikomanov. – Morten Hesse a Birgitte Thylstrup.
2. Odvykanie od kanabisu u chronických, častých užívateľov počas dlhodobej abstinencie v uzavretom prostredí. – Dayong Lee, Jennifer R. Schroeder, Erin L. Karschner, Robert S. Goodwin, Jussi Hirvonen, David A. Gorelick a Marilyn A. Huestis.
3. Závislosť na kanabise a mozog: prehľad. – Amna Zehra, Jamie Burns, Christopher Kure Liu, Peter Manza, Corinde E Wiers, Nora D Volkow a Gene-Jack Wang.