5 vtipných paranojí, ktoré zažil každý hulič

• 1. "cítim zo seba trávu?"
• 2. Čokoľvek súvisiace s políciou
• 2. a. Špeciálny tip: policajné sirény v songoch
• 3. Odhalenie alebo súdenie nefajčiarmi
• 4. Strach zo stotožnenia sa so stereotypom
• 5. Strach z neustáleho strácania vecí
• 5. a. Zabudnutý zapaľovač alebo papieriky
• 6. Zhrnutie

Pokiaľ ide o trávu, všetci vieme o niektorých jej bežných účinkoch. Niektorí ľudia prepuknú do smiechu alebo majú červené oči, iní dostanú neprekonateľné munchies, teda hlad ako desať goríl, ďalší zažijú obrovský nárast kreativity – závisí to od každého z nás. 

Sú to efekty, na ktoré sa neskôr smejeme, ale je tu aj jeden vedľajší efekt, ktorý by sme ako huliči najradšej nepoznali: paranoia. Áno, určite vieš, o čom hovoríme. 

Každý z nás sa už aspoň párkrát cítil tak trochu, nechceme povedať šibnuto, paranoidne po tom, čo sme si zapálili, dali edibles alebo vapovali. Je to úplne normálne, nečudo, že Green Day spievajú "Som len paranoidný, alebo som len zhúlený?" vo svojej hymne Basket Case. 

Keďže pocit miernej paranoie počas húlenej nie je pre nás ničím novým, tu sú najčastejšie obavy a paranoje, ktoré zažil každý stoner aspoň raz: obava zo zápachu po tráve, policajtov, zabúdania vecí a ďalšie.

1. "Cítim zo seba trávu?"

Všetci sme si už pred nejakou udalosťou alebo stretkom s niekým, pred kým by sme nemali byť zhulení, zapálili – sorry, not sorry. A potom, tesne predtým, ako dorazíš, si uvedomíš, že si fakt naložený a začínaš mierne panikáriť, či zo seba necítiš trávu.

Odpoveď na tvoju otázku: závisí. Práve si vyhulil celé auto? Kámo, odpoveď je áno, určite zo seba cítiš trávu. Fajčil si pri otvorenom okne alebo vonku? Tak si vydýchni, bráško, len paranojuješ! 

Ak je pre teba častá myšlienka, či ľudia necítia tvoj sladký parfum marihuany, skús si jednoducho zaobstarať malý deodorant alebo voňavku v spreji. Pokoj v duši v jednej fľaštičke, tak sa to dá zhrnúť. 

2. Čokoľvek súvisiace s políciou

Kámo, rešpektujeme a ďakujeme za vašu prácu, ale prosím, nepribližuj sa, lebo fakt kazíš náladu, vlastne už radšej pôjdeme domov. 

Seriózne, policajti vedia byť desiví, nielen preto, koľko príbehov sme počuli a nemali by sme ich ignorovať, ale do toho sa radšej teraz nepúšťajme, ale aj preto, že vyzerajú hrozivo, akoby ich na to školili.

Možno je to uniforma, zbrane, ktoré so sebou nosia, alebo proste len ten ich pohľad s bradou hore, no a čo to je, v žiadnom prípade úsmev. A netreba zabudnúť, že ak ešte tráva nie je u vás legálna, uff, policajti ti môžu zobrať tvoje drahocenné kvety alebo ťa dostať do problémov.

Takže áno, vždy nás policajti desia, keď sme fakt „pečení na tvrdo“. Nevinný nie sme, kazí to ich postoj – nie naša vina. 

Špeciálny tip: Policajné sirény v songoch

Do kelu, rapové songy, fakt s tým musíte prestať. Väčšina z vás je predsa tiež huličov, tak by ste mali vedieť, ako nás tie sirény rozrušia. Niekedy stačí aj vidieť modré svetlá a už máme dosť, nemôžeme tu v pokoji dýchať. 

Prank tipy

Schovaj mobil, začni nahrávať kamoša a zakrič „Kámo, policajti!“ a sleduj jeho reakciu – vždy pobaví. 

Zábavné je spomínať si na tie momenty, keď sme sa zľakli zvuku sirény a predstavovali si, ako nás policajné auto zastaví a na parkovisku tvojej obľúbenej fastfood reštaurácie vypustíme hotbox rovno do ich tváre. 

3. Odhalenie alebo súdenie nefajčiarmi

Keď sme boli mladí a prvýkrát hulili, boli sme mierne paranoidní, že by našu záľubu mohli odhaliť nefajčiarski príbuzní, autority či ktokoľvek, na kom nám záležalo. 

Našťastie sa už tým väčšinou nemusíme trápiť, alebo aspoň dúfame. Ale občas natrafíme na odsudzujúcich nefajčiarov, ktorí na nás pozerajú škúliacim pohľadom, akoby sme počuli ich myšlienky – ak majú aspoň toľko slušnosti, aby si ich nechali pre seba. 

Svet je plný kritikov, neujdeš im a niekedy, keď sme zhúlení a precitlivení, zľakneme sa toho, čo si o nás môžu myslieť. Najmä, ak ide o blízkeho príbuzného, ktorý ešte netuší, že máš rád marihuanu.

Takže nasleduje rituál neodhalenia, ktorý zahŕňa:

• Použitie očných kvapiek proti červeným očiam;
• Umytie rúk a vystriekanie voňavky, aby zmizol zápach; 
• A mentálne sústredenie sa, aby nám neunikla nejaká huličská myšlienka.

No takto si húlenie veru neužiješ, možno je čas vyjsť zo skrine a priznať svojim nefajčiarskym známym, že hulíš, baví ťa to a neplánuješ s tým prestať. Tu je návod, ako na to:

Dúfame, že ti tento návod pomôže zbaviť sa tejto obvyklej paranoje huličov, ktorou sme si prešli všetci.

4. Strach zo stotožnenia sa so stereotypom

Toto tak trochu súvisí s predchádzajúcim bodom. Takmer každý hulič, ak nie každý, sa aspoň raz bojí, že zapadne do typického huličského stereotypu. A ktorý to je? Predstavovaný v TV ako lenivý stoner, čo mu všetko trvá a nič nechce dosiahnuť. 

Najprv treba povedať, že tento stereotyp nemá s realitou nič spoločné. Leniví huliči sú takí, pretože boli leniví už predtým, ako začali hulit. Pravdou je, že huliči sú často niektorí z najbystrejších ľudí s fakt super nápadmi a projektmi. 

Samozrejme, každý máme dni, kedy sme totálne pripútaní k pohovke, najmä po silnej Indike alebo priveľa jedlách s trávou. Práve vtedy, keď sa nevieme odlepiť, rozbliká sa naša huličská kontrolka a objaví sa strach zo zapadnutia do stereotypu. 

Netráp sa, najskôr doň nepatríš – inak by si o tom vedome nikdy nepremýšľal. Pozri si tento článok o rôznych typoch huličov a zisti, ktorý typ si ty. 

A ak sa nespoznáš v žiadnom, možno si proste len výnimočný.

5. Strach z neustáleho strácania vecí

Okej, keď sme zhúlení, sme trochu roztržití, priznajme si to. A práve kvôli tejto roztržitosti máme tendenciu všade niečo pozabudnúť alebo stratiť, čo je ďalšia častá paranoia: tzv. syndróm „mám všetko so sebou?“ 

Určite poznáš ten pocit. Vystúpiš od kamaráta z auta a už pri dverách hľadáš kľúče, nenájdeš ich vo svojom vrecku a už panikáriš, že si ich nechal v aute alebo niekde cestou – len aby si ich našiel v druhom vrecku. 

Rovnako s mobilom či peňaženkou – odídeš niekam, a hneď po odchode ťa prepadne pocit, že si niečo zabudol. Najlepšia rada: vždy sa pozri späť pred odchodom. Ani neviem, koľko ráz som si všimol, že nechávam mobil na stole alebo na pulte v obchode.

Trocha paranoje o svojich veciach nie je zlá, aspoň sa poučíme. Takže ak si bol z toho niekedy vystresovaný, je veľká šanca, že si už niečo kvôli húlenej roztržitosti skutočne stratil. 

Zabudnutý zapaľovač alebo papieriky

Toto je fakt tragédia. Neprajeme to ani najväčšiemu huličskému nepriateľovi: nemáš zapaľovač. Preto je normálne, že spanikáriš, keď po ubalení jointu zistíš, že zapaľovač nikde. 

Keby sa dala použiť prastará metóda dreva, nemuseli by sme sa báť. Preto si pred každým odchodom z domu dvojito skontroluj, či máš zapaľovač, alebo napíš kamarátovi, nech zoberie svoj, aby ste nezostali s jointom a bez ohne. 

Ďalšia klasická pohroma je, že chceš baliť a zistíš, že nemáš papieriky. Aby si tomu predišiel, nos v peňaženke, mobile, taške či v iných šikovných miestach pár rezervných papierikov, ktoré ti v núdzi zachránia joint.

6. Zhrnutie

Takže áno, možno nás tráva trošku paranoidní robí, ale aspoň vieme, ako sa na tom pobaviť. Patrí to k balíčku užívania marihuany a naučili sme sa to brať s nadhľadom.  Navyše, paranoia často prináša vtipné zážitky, takže neškodí. A je lepšie byť radšej paranoidný než ľutovať, takže vďaka paranoia, že nás občas ochrániš. Nezabudni sa podeliť o svoje najvtipnejšie príhody a paranoje, ktoré si zažil počas húlenej!