Organické živiny pre konope: Kompostovanie

• 1. Čo je kompostovanie?
• 2. Prečo kompostovať?
• 3. Výhody kompostovania
• 3. a. Prínos pre životné prostredie
• 3. b. Recykluje odpad
• 3. c. Zlepšuje pôdu
• 3. d. Pridáva prospešné mikroorganizmy do pôdy
• 4. Základy
• 4. a. Kompostovací zásobník
• 4. b. Organická hmota
• 4. c. Starostlivosť
• 4. d. Trpezlivosť
• 4. e. Údržba kompostovej hromady
• 4. f. Najčastejšie problémy s kompostom
• 5. Čo kompostovať?
• 5. a. Čo nekompostovať?
• 6. Ako použiť svoj kompost?
• 7. Topdressing vašich konopných rastlín domácim kompostom
• 8. Záver

Kompostovanie je organický spôsob, ako dodať živiny do pôdy, čo môže nielen zlepšiť chuť kvetov, ale aj pomôcť znížiť množstvo odpadu – je to výhodné pre všetkých. Mnohí moderní pestovatelia sú zvyknutí na rovnaký postup; zasadia feminizované semená do pôdy a rastliny pravidelne hnoja fľaškovými živinami podľa prísneho časového plánu. Hoci táto metóda funguje výborne a prináša konzistentné výsledky, zameriava sa výlučne na zdravie rastliny a často zanedbáva stav pôdy. Pre tých, ktorí pestujú indoor v kvetináčoch a s každým cyklom vymieňajú substrát, to nie je až taký veľký problém.

Využitím sily živej pôdy však pestovatelia nemusia pôdu po každom cykle vyhadzovať a stále kupovať novú pre ďalšie pestovanie. Starostlivosť o pôdu hrá zásadnú úlohu najmä vonku, obzvlášť ak pestujete vo vyvýšených záhonoch alebo priamo v zemi. Keď sa sústredíte na to, čím pôdu kŕmite a na mikroorganizmy v nej, nemusíte si lámať hlavu s presnými dávkami konkrétnych živín pri výžive rastlín; mikroorganizmy v pôde túto úlohu urobia za vás. Pri budovaní zdravej, mikroorganizmami a živinami nabitej pôdy je kompost kráľ! Toto čierne zlato obsahuje mnoho esenciálnych zložiek, ktoré dokážu premeniť aj slabú pôdu na úrodné ložisko vitality.

1. Čo je kompostovanie?

Kompostovanie je proces, pri ktorom sa zvyšky potravín premieňajú na pôdu bohatú na živiny, a to vďaka tomu, že mikroorganizmy rozkladajú zvyšky a uvoľňujú živiny pre rastliny. Kompostovanie závisí od baktérií, vlhkosti a kyslíka – ich kombináciou a vhodného organického materiálu vytvárate ideálne prostredie na to, aby baktérie rozkladali organické látky, pričom vzniká teplo.

Tepelné vyžarovanie napomáha mikroorganizmom¹ „aktivovať sa“ a začať rozkladať organickú hmotu, zatiaľ čo kyslík a vlhkosť urýchľujú rozklad. Tento spôsob recyklácie zvyškov nie je len o konope – už roky ho využívajú farmári aj záhradkári, ktorí chcú znížiť odpad a pritom ušetriť alebo získať úrodnejšiu pôdu. Kompostovanie je vedný odbor s prekvapivou hĺbkou. Existuje množstvo spôsobov ako kompostovať zvyšky potravín a záhradného odpadu. Horúce kompostovanie výrazne urýchľuje proces, ale vyžaduje veľa pozornosti a správne dávky kľúčových zložiek.

Studené kompostovanie trvá omnoho dlhšie, ide však o pasívnejší prístup, ktorý nevyžaduje častú kontrolu. Kompostovanie si môžete zjednodušiť tak, že všetko čo pridáte, budete chápať ako potravu pre mikroorganizmy. Organizmy v kompostovacej hromade doslova „jedia“ tieto prísady. Postupom času rozkladajú veľké molekuly z banánových šupiek, končekov mrkvy či drevnej štiepky na drobné, ktoré tvoria bohatú čiernu hmotu známu ako humus. V tomto štádiu môžete hotový produkt priamo rozsypať na záhony, alebo z neho pripraviť extrakty a použiť ako zálievku či postrek na listy. Obsahuje veľa živín a prospešných mikroorganizmov, ktoré pomáhajú bojovať s rôznymi chorobami.

2. Prečo kompostovať?

Kompostovanie je lacný a jednoduchý spôsob výroby pôdy – ak to robíte správne, vytvoríte živý ekosystém so všetkými makro a mikroživinami (a ešte viac), než získate nákupom organických hnojív v grow shope. Kompostovanie vylepšuje nielen štruktúru pôdy, ale pôsobí aj ako zdroj živín s pomalým uvoľňovaním, ktorý na rozdiel od syntetických živín vaše rastliny nespáli. Kŕmením rastlín kvalitnými živinami súčasne redukujete odpad smerujúci na skládky.

3. Výhody kompostovania 

Prínos pre životné prostredie

Používaním prírodnej alternatívy syntetických živín pomáhate znižovať množstvo chemikálií v pôde – aj keď sa to môže zdať zanedbateľné, prispievate k lepšiemu svetu.

Kompostovanie pomáha pôde viazať oxid uhličitý, čím sa znižujú emisie plynov, revitalizujú sa vyčerpané pôdy a obmedzuje sa erózia.

Recykluje odpad

Kompostovaním znížite odpad až o 30 %. Keď kuchynské zvyšky skončia na skládke, nemajú vhodné podmienky na rozklad a vytvára sa metán, ktorý je pre nás toxický.

Zlepšuje pôdu

Kompostovanie nezlepšuje len zdravie rastlín. Dokáže premeniť aj veľmi chudobnú pôdu. Kompost neobsahuje len množstvo živín, ale tiež udrží živiny v pôde. Rovnako ako ílová zložka pôdy, má kompost záporný elektrický náboj, takže viaže kladne nabité iónové živiny ako amónium, vápnik a horčík. Kompost tiež podporuje prevzdušnenie, odvodnenie a všeobecnú štruktúru pôdy. 

Pridáva prospešné mikroorganizmy do pôdy

Mikroorganizmy prevzdušňujú pôdu, rozkladajú živiny na dostupnejšie formy a môžu zabraňovať chorobám rastlín.

4. Základy

Na začiatok nepotrebujete veľa, základom je kompostovací zásobník a zvyšky na spustenie procesu – čo však budete potrebovať a nedá sa kúpiť, je trpezlivosť a starostlivosť o mikroorganizmy.

Kompostovací zásobník

Na spustenie kompostovania nepotrebujete veľa, dôležité je najprv si vybrať miesto. Kompostovať môžete indoor v plastovej nádobe, drevenej krabici alebo v kocke z tehál, prípadne outdoor na plastovej fólii alebo priamo na pôde. 

Miesto na kompostovanie si môžete jednoducho vyrobiť aj sami, nepotrebujete nič luxusné – dôležité je vytvoriť zásobník, ktorý sa dá zakryť, aby sa vo vnútri udržala vlhkosť.

Organická hmota

Kompost je zložený z rozkladajúcej sa organickej hmoty¹, z ktorej sa uvoľňujú živiny do pôdy. Organická hmota je preto kľúčová; vy sami si môžete vybrať ovocie, zeleninu a ďalšie zložky na kompostovanie, ale všeobecne rozlišujeme dva druhy: zelenú a hnedú zložku.

Vyvážený pomer medzi nimi je nevyhnutný na prosperitu mikroorganizmov. Nie je žiadny konkrétny druh ovocia alebo zeleniny, ktorý by bol najlepší. Pri pestovaní konopy treba pridávať zvyšky bohaté na dusík, fosfor a draslík, teda makroživiny, ktoré sa nachádzajú v:

• Dusík: šalát, špenát, rukola;

• Fosfor: vaječné škrupiny, hnoj;

• Draslík: banány, uhorky, kapusta.

Majte na pamäti, že organická hmota láka muchy a šváby, ktoré môžu do kompostéra naklásť vajíčka, preto je vhodné mať veko alebo sieťku proti hmyzu.

Starostlivosť

Vo vnútri sa nachádzajú živé mikroorganizmy – je potrebné starať sa, aby boli naozaj živé.

Každých 1-2 týždne skontrolujte, či je kompost dostatočne vlhký; príliš veľa vody však mikroorganizmy môže zahubiť, preto dbajte na správnu vlhkosť a v prípade potreby ho mierne polejte.

Kompostér nepotrebuje veľa slnečného svetla, mal by byť skôr v tieni a mal by mať dobrý odtok, pretože pri rozklade sa vytvára tekutina, ktorá by mohla mikroorganizmy utopiť.

Ak chcete proces ešte viac urýchliť, môžete skúsiť vermikompostovanie: tento spôsob zahŕňa použitie dážďoviek, ktoré zvyšky „spapajú“ a vytvoria humus (tzv. dážďovkové odliatky).

Trpezlivosť

Najnáročnejšia je práve táto časť. Kompostovanie si vyžaduje čas, nie je hotové zo dňa na deň – rozklad organickej hmoty trvá minimálne 1 mesiac, takže majte trpezlivosť. Čím dlhšie mikroorganizmom necháte priestor pracovať, tým koncentrovanejší výsledok získate.

Údržba kompostovej hromady

Našťastie, kompostové hromady nevyžadujú prílišnú údržbu. Mikroorganizmy odvádzajú väčšinu práce samé rozkladom organickej hmoty, no ak použijete vidly alebo lopatu na premiešanie kopy, urýchlite rozklad. Stačí to urobiť približne raz za 10 dní. 

Dĺžka dozrievania kompostu je sporná – niektorí odborníci tvrdia, že stačí 30 dní, iní odporúčajú minimálne 6 mesiacov pre kvalitný rozklad. V teplom a vlhkom podnebí proces trvá kratšie, v každom prípade odporúčame hromadu pravidelne premiešať a všímať si stav rozkladu. 

Najčastejšie problémy s kompostom

Existuje niekoľko bežných problémov, ktoré môžu postihnúť kompostér – našťastie, väčšina má jednoduché riešenie.

Premočený kompost 

Príliš mokrý kompost zvyčajne nemá dosť kyslíka pre mikroorganizmy, ktoré v najhoršom prípade hynú. Takýto kompost má často nepríjemný zápach. Na zlepšenie stačí pôdu prevzdušniť vidlami a pridať viac suchého materiálu, napríklad seno alebo suché lístie.

Kompost zapácha po amoniaku

To je znak, že v komposte je príliš veľa dusíka. Pridaním suchých, uhlíkatých zložiek dusík rýchlo znížite a kompost zachránite. 

Kopa sa nezahrieva

Spravidla je príčinou príliš suchý kompost. Je trochu ťažšie udržať správnu vlhkosť, ale s tréningom to zvládnete. Zlaté pravidlo: udržiavať kompost vlhký na dotyk, nie však premočený. 

Kompost je príliš hrubý a nerozkladá sa úplne

Nie je to až taký problém, ale niektorí pestovatelia uprednostňujú jemný kompost. Určité zvyšky, ako sú šúľky kukurice alebo vajcové škrupiny, sa rozkladajú celé mesiace. Ak vám to prekáža, použite sito a kompost pred použitím na záhone preosejte. 

4. Čo kompostovať?

Závisí od vašich cieľov a možností, no majte na pamäti, že všetky kompostovateľné materiály sú buď uhlíkaté (hnedá zložka) alebo na báze dusíka (zelená zložka), preto treba udržiavať približný pomer 50/50.

Zelená zložka² dodáva dusík a je zdrojom bielkovín, zatiaľ čo hnedá zložka je bohatá na uhlík, ktorý pomáha mikroorganizmom rozkladať zvyšky a prevzdušňuje kompost.

Tu je všeobecný prehľad zelenej a hnedej zložky pre váš kompostér:

Ide len o príklady – môžete použiť akýkoľvek dostupný materiál, pokiaľ dodržíte pomer 50/50. Mikroorganizmom treba uhlík na energiu a dusík na rozklad a rozmnožovanie, preto v kompostéri vždy udržiavajte dostatok hnedej zložky.

Čo nekompostovať?

• Nekompostujte mäso, ryby alebo kosti – existujú iné techniky (bokashi), ktoré sa zameriavajú na rozklad týchto vecí, ale v tejto zostave by privábili škodcov.
• Vyhnite sa kompostovaniu chorých rastlín – choroby ako tabakový mozaikový vírus pretrvávajú v pôde a môžu nakaziť ďalšie rastliny.
• Nikdy nepoužívajte mačacie ani psie výkaly.
• Citrusy môžu škodiť mikroorganizmom, preto sa vyhýbajte kompostovaniu citrónov, mandarínok či pomarančov. 

5. Ako použiť svoj kompost?

Kompost môžete miešať s pôdou, pričom množstvo závisí od dĺžky rozkladu – používať ho môžete už po 30 dňoch, ale čím dlhšie ho necháte, tým vyššia bude koncentrácia živín a postačí menšie množstvo na rastlinu.

Nemusíte sa obávať, že by kompost vaše rastliny spálil, takže pomer miešania so zeminou závisí od toho, ako dlho od semena po zber bude vaša rastlina rásť. Odporúčame zmiešať 50% kompostu s 50% pôdy a v prípade potreby pridať viac. Kompost funguje ako hnojivo s pomalým uvoľňovaním, takže ho môžete bezpečne dodávať počas rastu podľa potreby.

Ak ste nechali kompost stáť dlhšie a je silný, zmiešajte 1 diel kompostu so 4 dielmi pôdy, napríklad ak miešate 1 kg substrátu, použite 800 g pôdy a 200 g kompostu.

6. Topdressing vašich konopných rastlín domácim kompostom

Možností, ako zapracovať domácí kompost ku konope, je mnoho, no náš obľúbený spôsob je topdressing. Čo je to topdressing? Je to jednoduché – presne ako to znie. Na to, aby ste rastlinu prihnojili kompostom touto metódou, stačí nasypať vrstvu kompostu okolo jej bázy. Kompost uvoľňuje živiny postupne a topdressing tento proces ešte viac spomaľuje. Po aplikácii už stačí rastliny zalievať bežným spôsobom – zálievka pomôže, aby sa kompost prirodzene rozkladal a prenikal do pestovateľského substrátu, kde uvoľnené živiny budú počas celého cyklu udržiavať rastlinu zdravú a silnú. Pamätajte, že topdressing nevyrieši nedostatok živín.

7. Záver

Kompostovanie je lacný a účinný spôsob, ako kŕmiť rastliny – môžete si ho prispôsobiť presne podľa svojich potrieb a najlepšie na ňom je, že na jeho výrobu stačia lacné zvyšky z každej domácnosti. Ak máte ďalšie tipy ku kompostovaniu, podeľte sa v komentároch nižšie!

Externé odkazy:

1. Compost and Compost Tea Microbiology: The “-Omics” Era - St. Martin, Chaney & Rouse-Miller, Judy & Thomas, Gem & Vilpigue, Piterson. (2020).

2. Composting parameters and compost quality: a literature review - Azim, K & Soudi, Brahim & Boukhari, S & Périssol, Claude & Roussos, S & Thami-Alami, Imane. (2020).

Tento článok bol naposledy aktualizovaný 7. apríla 2022.