Môže vás marihuana zabiť?

• 1. Čo je predávkovanie?
• 2. Čo sa stane pri predávkovaní?
• 3. Môžete sa predávkovať konopou?
• 4. Čo sa stane, ak sa pokúsite o predávkovanie konopou?
• 5. Došlo niekedy k úmrtiu spôsobenému konopou?
• 6. Záver

Predávkovanie drogou znamená požitie alebo aplikáciu určitej látky vo väčšom množstve, než je odporúčané, čo znamená, že to vôbec nemusí byť nelegálna droga, aby vám ublížila. Od jedovatých látok ako je ortuť, až po každodenné veci ako káva, akúkoľvek látku vám môže pri nadmernom požití uškodiť či dokonca vás zabiť, a to platí aj pre konope. Môžete utrpieť smrteľné predávkovanie konopou, ak by ste požili dostatočné množstvo, no museli by ste za 15 minút prijať 680 kg marihuany, čo je doslova nemožné.

1. Čo je predávkovanie?

Predávkovanie znamená požitie alebo aplikáciu akejkoľvek látky v množstvách väčších, než je odporúčané, čo vedie k toxickému stavu alebo smrti. Predávkovanie sa častejšie spája s nelegálnymi drogami alebo škodlivými látkami, ale pravdou je, že nadmerné množstvo akejkoľvek látky vám môže ublížiť. Takže nielen jedovaté látky, ale aj bežné každodenné veci vás môžu zabiť – samozrejme, potrebné množstvo sa bude výrazne líšiť podľa toxicity danej látky.

Napríklad jediný gram polónia, ktorý sa používa ako atómový zdroj tepla v rádioizotopových termoelektrických generátoroch, zabije po odparení viac než 50 miliónov ľudí. Na druhej strane aj zdanlivo neškodné látky vedia spôsobiť smrť. Napríklad konzumácia 80 šálok kávy naraz môže zabiť dospelého človeka. 

Bežné látky, ktoré môžu spôsobiť predávkovanie

Takže naozaj nezáleží na tom, akú látku užívate v nadmernom množstve – ak jej prijmete viac než je odporúčané, je takmer isté, že vám to ublíži. Ale čo sa vlastne stane pri predávkovaní?

2. Čo sa stane pri predávkovaní?

Podľa toho, akú látku ste nadužili, prvotné príznaky sa môžu líšiť, no pri smrteľnej dávke všetky skončia ovplyvnením tej časti mozgu, ktorá kontroluje základné životné funkcie ako dýchanie a tep srdca. Tie sa začnú vypínať, až môže dôjsť k smrti.

Napríklad, v miernych dávkach kofeín dokáže znížiť fyzickú únavu a oddialiť ospalosť či spánok, ale ak vypijete ekvivalent kofeínu z 80 šálok kávy, čo je zhruba 7500 mg kofeínu, tieto účinky môžu byť extrémne (nazývané „kofeinizmus“) a viesť k nepríjemným symptómom známym ako „kofeínové chvenie“. V takom prípade môžete pociťovať podráždenosť, nepokoj, nespavosť a bolesti hlavy, ktoré môžu vyvolať búšenie srdca či až zástavu srdca. 

To znamená, že vysoká dávka kofeínu nemusí byť vždy smrteľná, ale ak áno, je to preto, že ste prekročili strednú smrteľnú dávku kofeínu pre človeka – ktorá závisí od individuálnej citlivosti. Stredná smrteľná dávka kofeínu sa odhaduje na 150–200 mg na kilogram telesnej hmotnosti, ale môže ju ovplyvniť genetická predispozícia či poruchy ako napr. chronické ochorenie pečene. Boli zaznamenané úmrtia, kde osoba s cirhózou pečene sa predávkovala kofeínovými žuvačkami, čo viedlo k ťažkému krvácaniu do mozgu a strate mozgovej hmoty.

Rovnako ako pri kofeinizme, aj nadmerný príjem vody vedie k intoxikácii; Ak vypijete asi 6 L vody, riskujete nadmernú hydratáciu (tzv. vodnú intoxikáciu), ktorá spôsobuje opuch mozgových buniek, čo vedie k bolestiam hlavy, záchvatom, kómam, v extrémnych prípadoch až k smrti. Stáva sa to preto, že nahromadenie tekutiny v mozgu (tzv. cerebrálny edém) môže poškodiť mozgový kmeň a vyvolať poruchy centrálneho nervového systému – v ťažších prípadoch záchvaty, poškodenie mozgu, kómu i smrť.

Neznamená to však, že vždy keď prijmete príliš veľa niečoho, stane sa to isté – môže sa to stať aj vtedy, ak prestanete užívať niečo, čo vaše telo potrebuje. Napríklad, ak by ste prestali piť vodu alebo by ste prijali príliš veľa soli, stali by ste sa dehydrovaným a vaše bunky by sa začali zmenšovať, čo vedie k hyponatrémii. Pri hyponatrémii je nízka koncentrácia sodíka v krvi a príznaky môžu byť mierne aj závažné podľa zostávajúceho objemu sodíka. Mierne príznaky: zhoršená schopnosť myslieť, slabá rovnováha, bolesti hlavy a nevoľnosť; vážne príznaky: zmätok, kŕče, kóma.

Ako to súvisí s konopou? Nuž, konope je relatívne neškodná látka, no aj tá môže spôsobiť predávkovanie, ak by ste jej užili veľa.

3. Môžete sa predávkovať konopou?

Rovnako ako pri iných látkach, aj pri konope existuje „príliš veľa“, ale vo väčšine prípadov sa len extrémne sfetujete, pretože nie je možné dosiahnuť smrteľnú dávku. Aby bolo konope smrtiace, museli by ste prijať 10 200 000 mg THC za menej než 15 minút.

Toto množstvo zodpovedá vyfajčeniu 65 000–68 000 jedno-gramových jointov, no v tomto bode by vás skôr zabil samotný dym, než by vám THC stihlo vstúpiť všetko do krvi. Ak by ste konope užili v edibles, museli by ste zjesť dvanásťtisíc 1000 mg THC jedlých produktov, aby ste sa smrteľne predávkovali, ale pravdepodobnejšie by ste umreli na cukor alebo soľ než na samotné THC.

4. Čo sa stane, ak sa pokúsite o predávkovanie konopou?

V skratke, nie. Jasné, budete extrémne sfetovaní a zrejme zažijete zlý trip, ale fajčením by ste nezomreli. Nezáleží na tom, či fajčíte alebo užívate eadibles, dlho predtým, než by ste dosiahli šialených 10 200 000 mg THC potrebných na smrť, budete takí sfetovaní, že už si ani nezapálite joint, ani si neodhrýznete ďalšie sústo. Ak ste už niekedy užili konope, pravdepodobne viete, čo by sa dialo – jeden z prvých symptómov by bola extrémna únava na gauči (couch-lock) a ak by ste jej odolávali, zaspali by ste aj postojačky.

Ak ste pravidelný užívateľ s vysokou toleranciou a dokážete toto prekonať, dostaví sa obmedzený pohyb: potkýnanie sa, vynechávanie pamäte, dokonca aj obyčajná chôdza by bola ťažká. Taktiež, so zrýchľujúcim pulzom by ste mohli pocítiť nepríjemné symptómy ako paranoja či úzkosť, efekt môže trvať viac než 12 hodín podľa množstva, a v drvivej väčšine to skončí dlhou, dlhou siestou. Samozrejme, každý človek je iný a vaše symptómy nemusia byť rovnaké ako u niekoho iného.

5. Došlo niekedy k úmrtiu spôsobenému konopou?

Dodnes neboli hlásené žiadne úmrtia spôsobené samotným THC, ale boli zaznamenané úmrtia spôsobené nezodpovedným užitím konopy. Stáva sa to preto, že konope je intoxikačná látka, ktorá môže meniť náladu, psychiku a ovplyvňuje každého inak. To znamená, že samotné užitie THC vás nezabije, ale musíte byť opatrní, pretože keďže je konope psychoaktívne, môže „prebudiť“ existujúce poruchy, s ktorými by ste inak nemuseli bojovať, napríklad:

• Problémy s imunitným systémom;
• Dýchacie ťažkosti;
• Duševné zdravie, funkcia mozgu a pamäť.

Napríklad v roku 2014 vysokoškolák, ktorý navštívil Colorado, vyskočil z hotela po tom, čo zjedol keksík s konopou. Nemal skúsenosti s konopou a keď po odporúčanej dávke necítil účinok, zjedol zvyšok edible. Keď to začalo účinkovať, jeho priatelia uviedli, že bol rozrušený a zmätený, než skočil na smrť. Po vyšetrovaní tvrdí polícia:

"študent mal v krvi 7,2 nanogramu THC, čo je viac, než je bežné (norma je 2,7 – 4,5 ng/ml)"

Relatívne vysoký THC v krvi viedol k záveru, že študent mal psychotickú epizódu vyvolanú konopou, takže príčina síce nebola predávkovanie, ale mala významný vplyv na jeho smrť.

Preto majte na pamäti, že hoci je konope relatívne neškodné a niekedy sa používa aj v medicíne, môže vyvolať určité stavy, ktoré vám uškodia, preto vždy užívajte odporúčané dávky a ak beriete lieky na predpis, vždy sa poraďte s lekárom pred užitím THC či CBD.

6. Záver

Samo o sebe je konope relatívne neškodné; áno, určite môžete zažiť zlý trip, ale vaše zdravie ani pohodu to neohrozí. Musíte si ale dávať pozor, pretože pre svoje psychoaktívne účinky dokáže vyvolať preexistujúce stavy, ktoré vás môžu priviesť do zlej situácie, preto vždy dodržujte odporúčanú dávku – najmä ak ste konope ešte nikdy neužívali.

Ak máte tipy alebo rady, ako pomôcť začínajúcim užívateľom vyhnúť sa zlým tripom (alebo horším zážitkom), podeľte sa v komentároch nižšie!

Externé zdroje

1. Koncentrácia kanabinoidov v krvi a moči po fajčení jointov s CBD. - Ulf Meier Franz Dussy, Eva Scheurer, Katja Mercer-Chalmers-Bender, Sarah Hangartner (2018)
2. Vplyv sympatického nervového systému na funkciu obličiek počas hypotermie. -  Broman, Lars Mikael & Kallskog, Ö & Kopp, Ulla & Wolgast, Mats. (1998). 
3. Diagnostika a riadenie porúch sodíka: hyponatrémia a hypernatrémia. - Michael M. Braun, Craig H. Barstow, Natasha J. Pyzocha (2015)