Prečo sa niektoré konopné šišky sfarbujú do fialova?

• 1. Čo sú antokyány?
• 2. Ako fungujú antokyány?
• 3. Výhody antokyánov
• 4. Ktoré časti rastliny konopy môžu fialovieť?
• 5. Fialová genetika
• 6. Naše fialové variety
• 7. Záver

Predtým, ako sa šľachtenie stalo populárnym, jediný spôsob, ako získať fialové šišky, bolo pestovanie konopných semienok v chladných podmienkach. Dnes však už existujú fialové variety, ktoré dokážu bez zvláštnej snahy rozvinúť nielen fialové, ale aj ružové, červené či modré odtiene. Súčasné rastliny boli vyberané tak, aby mali zvýšenú produkciu antokyánov, vďaka čomu počas rastu vykazujú unikátne farby bez potreby špeciálneho zásahu.

Keď si väčšina pestovateľov predstaví konopu, vidia rastliny so sviežim zeleným lístím a zelenými kvetmi pokrytými žľaznatými trichómami a lepkavou živicou. Nie všetky variety konopy však spadajú do tejto typickej charakteristiky. Väčšina kultivarov je zelená, pretože ich listy obsahujú viac chlorofylu. Tento fotosyntetický pigment hrá kľúčovú úlohu v procese fotosyntézy – premieňanie slnečného žiarenia na cukry, ktoré slúžia ako zdroj bunkovej energie. 

Chlorofyl spôsobuje, že rastliny pôsobia na pohľad zeleno, pretože odráža zelené svetlo späť do našich očí. Rastliny, ktoré vyzerajú fialovo, stále obsahujú veľa chlorofylu – inak by nemohli vykonávať dôležitú fotosyntézu. Avšak majú toľko antokyánov, že odrážajú viac fialového svetla, čo im dáva výrazný a atraktívny vzhľad. Ale čo sú to vlastne antokyány? Akú úlohu zohrávajú v rastlinách? A ktorá časť rastliny konopy sa môže sfarbiť do fialova? Odpovede na tieto otázky nájdete nižšie a dozviete sa všetko o týchto fascinujúcich fytozlúčeninách. 

1. Čo sú antokyány?

Antokyány sú vo vode rozpustné pigmenty zaradené medzi flavonoidy, ktorých primárnou funkciou je chrániť povrch šišiek pred UV žiarením. Táto zlúčenina sa zvyčajne prejavuje ako fialová, ale môže mať aj inú farbu — modrú, červenú, ružovú či čiernu v závislosti od pH počas celého životného cyklu rastliny. Nachádza sa nielen v konope, ale aj v rôznych ovocných plodoch, rastlinách a zelenine, ako sú hrozno, kapusta, baklažán. Rovnako ako flavonoid, údajne ovplyvňuje aj účinok konopy, podobne ako terpény. Antokyány vznikajú v rastlinách cez flavonoidovú dráhu v cytoplazme rastlinných buniek.

Sú prítomné v bunkách v rôznych častiach rastliny, vrátane listov, koreňov, stoniek, stopiek a kvetov. Po vytvorení flavonoidovou dráhou sa tieto molekuly hromadia vo vakuole – priestore v bunke, ktorý okrem iného uchováva vodu. Keď je vakuola naplnená, zaberá väčšinu objemu bunky a zabezpečuje rastline pevnosť potrebnú na rozprestretie listov. Ak sa v bunkovej vakuole nahromadí dostatok antokyánov, bunka bude pôsobiť fialovo. Ale prečo ich konopa vôbec produkuje? Slúžia totiž na viac, než len efekt. Fialovo sfarbené rastliny síce lepšie lákajú špecifické druhy opeľovačov či prospešného hmyzu, antokyány však v prvom rade fungujú ako slnečná ochrana – rastlinný „opalovací krém“. Aj keď priamo nepatria do fotosyntézy, ochraňujú fotosyntetickú aparatúru tým, že odrážajú nadbytok silného svetla. Výhody týchto pestrých molekúl tu nekončia. Priťahujú nielen užitočný hmyz, ale pôsobia aj ako chemická obrana proti škodcom a býložravcom, zároveň fungujú ako antioxidanty – neutralizujú voľné radikály a zabraňujú oxidačnému stresu. Keď rastlinu poškodí prebytok svetla, antokyány zasiahnu a eliminujú reaktívne kyslíkové zlúčeniny.  

2. Ako fungujú antokyány?

Antokyány sa netvoria neustále – keď je určitá genetická odroda vybraná na zmenu farby, v posledných týždňoch kvitnutia rastlina prestane tvoriť chlorofyl, vďaka čomu pigmenty vystúpia do popredia.

Za normálnych okolností je konopa zelená, keďže na absorbovanie svetla využíva chlorofyl, ale ak tento pigment chýba, môže namiesto neho použiť antokyány a absorbovať všetky vlnové dĺžky spektra svetla okrem modrého (alebo indigového) spektra. Keďže sa stáva dominantným pigmentom, rastlina sa začne fialovieť.

3. Výhody antokyánov

Nové výskumy ukazujú, že tieto zlúčeniny majú afinitu k kanabinoidným receptorom, antokyány sú známe ako antioxidanty a majú tiež analgetické, protizápalové a neuroprotektívne účinky, aj keď výskum stále prebieha a je priskoro s istotou tvrdiť, či naozaj prinášajú reálne benefity.

Mnoho ľudí tvrdí, že konzumácia potravín s týmto pigmentom predlžuje život, predchádza demencii či rakovine – hoci to ešte potvrdené nie je, už teraz si môžete utvoriť obraz o jeho účinkoch. Donedávna sa pri kanabinoidoch pozornosť venovala najmä THC a CBD, no výskum ukázal, že aj iné látky nachádzajúce sa v kvetoch konopy majú svoj význam pre účinok jednotlivých odrôd. Napríklad terpény zrejme spolupracujú s kanabinoidmi v rámci tzv. entourage efektu a zástancovia full-spectrum extraktov (prípravkov, ktoré obsahujú všetky prospešné látky z konopy) veria, že úlohu v účinku hrajú práve antokyány a ďalšie flavonoidy.

4. Ktoré časti rastliny konopy môžu fialovieť?

Podľa množstva antokyánov a ich lokalizácie môže byť fialová celá rastlina – hoci to nie je veľmi časté, je to možné.

Najčastejšie sa farba mení iba na určitých častiach rastliny, nie na celej.

Všetky tieto časti rastliny sa môžu sfarbiť do fialova, no závisí to od genetiky a prostredia, v ktorom rastie. Aj keď má rastlina vhodnú genetiku, oplatí sa zabezpečiť ideálne podmienky, aby sa farby zvýraznili.

5. Fialová genetika

Najlepšou cestou ku krásnym fialovým (či čiernym, ružovým a pod.) šiškám je začať so správnou genetikou. Dnes už väčšina semenných bánk ponúka farebné variety, ktoré sa sfarbujú samostatne, stačí ich len dobre pestovať.

Majte na pamäti, že väčšina rastlín obsahuje antokyány, no neprejavia iné farby kvôli nízkemu množstvu. Pri pestovaní fialovo-genetických rastlín sa rozdiel objaví až v posledných týždňoch pred zberom, keď dochádza k preplachovaniu živín.

Všetky tieto variety boli cielene vyberané a šľachtené pre svoje výnimočné farby, keďže šľachtitelia vyberajú rastliny, ktoré tvoria viac antokyánov. To však neznamená, že každá vyrastie na 100% fialovo. 

Aj fialová odroda na prejavenie iných farieb potrebuje niekedy špecifické podmienky, hoci to bude jednoduchšie než pri inej genetike. Faktory zahŕňajú:

• Teplota
• Vlhkosť
• Genetika
• pH
• Množstvo živín

Ak chcete podporiť výrazné sfarbenie rastliny, doprajte jej nižšie teploty, pretože chlad narušuje chlorofyl a povzbudzuje rastlinu k výrobe viac antokyánov. Ideálne by rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou mal byť cca 10-15°C, i keď závisí od variety. Veľké teplotné rozdiely môžu pomôcť ku zmenám aj pri nefialových rastlinách, ale nefunguje to na všetky.

Majte však na pamäti, že teploty znižujte postupne. Ak prudko znížite teplotu o 10-15°C, môžete rastlinu šokovať a zvýšiť riziko plesní, najmä ak nie je dobre kontrolovaná vlhkosť. Vyskúšať to môžete, ak sa cítite dobrodružne – len rastliny pozorne sledujte, aby nezaznamenali stres.

Je pravda, že fialová tráva je silnejšia ako bežná?  

Vďaka popkultúre a zvestiam sa už dlho traduje, že fialové šišky sú silnejšie než bežná konopa. Ako je to však naozaj?  Čo sa týka vedeckých dôkazov – žiadne také neexistujú. To však neznamená, že antokyány, ktoré robia trávu fialovou, nemajú žiadny vplyv na efekt, ale nie je žiadny dôkaz, že by fialová tráva navodzovala silnejší či dlhší účinok. Vďaka nedávnym zmenám v legislatíve je naša obľúbená rastlina podrobená kvalitnejším štúdiám čoraz častejšie. Isté je zatiaľ to, že antokyány sa najmä trávia v zažívaní, preto môžu mať určité účinky najmä pri konzumácii vo forme jedla.

Inou, možno dôležitejšou otázkou je: „je fialová tráva lepšia?“ To je otázka osobnej preferencie. Pre niektorých z nás je dôležitý nielen efekt, ale aj vzhľad a vôňa šišky. Nejde vždy len o silu či dĺžku účinku. Fialové variety sú krásne a také kúzlo nenájdete nikde inde.

Silné spojenie je aj medzi fialovou trávou a popkultúrou, najmä hip-hopom a rapom, ale aj s klasickými „stoner“ filmami 2000. Táto spojitosť navodzuje nostalgiu, ktorú iné odrody nevyvolajú, a mýtus o fialovom „danku“ asi nikdy nezmizne, aj keby štúdie potvrdili, že sa od klasik green či orange neodlišuje. Nezabúdajte na tzv. bag appeal! Čo je lepšie, než si priniesť domov veľkú voňavú tašku lepkavých fialových šišiek, ktoré vám vyčaria úsmev na perách? Podľa nás nič.

6. Naše fialové variety

Ak hľadáte fialovú genetiku pre ďalší pestovateľský cyklus, nemusíte ísť ďaleko – máme viacero fialových variet, ktoré boli geneticky vybrané na unikátne farby bez špeciálnych zásahov, ako napríklad naša Blackberry Auto.

Pevné šišky s výraznou fialovou farbou a charakteristickou vôňou citrónu alebo lesného ovocia. - Thejusepas

Pokiaľ hľadáte niečo s výrazným cerebrálnym efektom, odporúčame našu LSD-25 Auto.

Táto krásna fialová hybridná odroda bude mať tmavo oranžové piestiky na prevažne tmavofialových šiškách, niekedy s jemne fialovými odtieňmi a na listoch úžasné žlté a ružovočervené farby na konci kvitnutia, obzvlášť po správnom preplachu. 

Ako vidíte vo videu nižšie, keď sa kvety začnú tvoriť, šišky postupne začnú fialovieť a keď rastlina dozrieva, budú šišky celoplošne tmavofialové, niekedy so svetlejšími odtieňmi.

"...LSD-25 vyprodukovala jedny z najkrajších tmavofialových šišiek, aké som kedy videl." - Freeglocks

Tieto fialové variety sú roky geneticky vyberané tak, aby vyvíjali autoflowery s vysokým obsahom antokyánov, takže bez špeciálnej námahy môžete očakávať krásnu fialovú farbu pred zberom.

7. Záver

Pestovanie farebných šišiek ich nespraví silnejšími, ale určite zvýši ich atraktivitu. Podľa toho, aké odtiene sa ukážu, budú vaše kvety také krásne, že ich možno nebudete ani chcieť vyfajčiť, ale sa na ne len pozerať celé dni. Ak ste už u nás fialovú odrodu vypestovali, podeľte sa o svoju skúsenosť s ostatnými pestovateľmi a nechajte komentár pod článkom!

Externé zdroje:

1. Antokyány: Od poľa po antioxidanty v tele. - Bendokas, Vidmantas & Stanys, Vidmantas & Mazeikiene, Ingrida & Trumbeckaite, Sonata & Baniene, Rasa & Liobikas, Julius. (2020).
2. Antokyány a ľudské zdravie. - Shemet, Sergiy & Eliseeva, Tatiana. (2020).